Porcupine Tree

Porcupine Tree a Pure Reason Revolution v Hale Wisła, Krakow, 07.07.2007

autor: Miro Boštík, původně vyšlo v časopise Hudba (III.Q.2007)

Myslím, že iba skutočne špičkové skupiny a projekty svetového progresívneho roku si môžu dovoliť komplexné koncertné prevedenie svojich náročných, monotematických albumov. Istým vzorom v tejto forme koncertného zážitku je známe pinkfloydovské predvedenie štúdiového dvojalbumu "The Wall".

Za posledných 10 rokov som mal takúto možnosť, ak mi pamäť ešte dobre slúži, vidieť živé predvedenie novinky štyrikrát a vždy to bol nesmierne silný a hlboký zážitok. V každom prípade dotyčná kapela hrala svoju koncepčnú novinku v jednej polovici programu, kým druhá polovica bola klasickým prierezom staršej tvorby. Tak to bolo v prípade albumu "Harbour Of Tears" v podaní skupiny CAMEL, "Scenes From A Memory: Metropolis Part II" v podaní Dream Theater, "Marbles" podaní Marillion a naposledy "Fear Of A Blank Planet" v prevedení fenomenálnych Porcupine Tree...

Bizarný dátum 07.07.07 bol nielen termínom masových svadobných obradov po celej našej ceste do Krakowa, ale aj môjho v poradí štvrtého koncertu skupiny, ktorá spôsobuje na teritóriu progresívneho rocku už dlhšiu dobu poriadny vietor. Porcupine Tree prešli postupne fázou pinkfloydovskej psychedélie koncom 90.rokov (albumy "Up The Downstair", "The Sky Moves Sideways" a "Signify"), koketovaním s britskou gitarovou scénou ("Stupid Dream" a "Lightbulb Sun") a na posledných troch albumoch sa snažia zakotviť v tvrdších rockovejších vodách ("In Absentia", "Deadwing" a "Fear Of A Blank Planet"), čo sa im najmä na posledne menovanom albume mimoriadne podarilo!

"Fear Of A Blank Planet" je pochmúrny koncept, pojednávajúci o dnešnej generácii adolescentov a dospievajúcej mládeže, ktorá je závislá na súčasnej expanzii informačných technológií v prakticky každej oblasti nášho života.

Predkapela celého turné - Pure Reason Revolution (PRR) na súčasnom progrockovom nebi zažiarila vlani vydarenou albovou prvotinou "The Dark Third" a keďže patria medzi obľúbencov bossa Porcupine Tree, Stevena Wilsona, sprevádzali ho po zimnom turné jeho bočného projektu BLACKFIELD aj teraz počas turné jeho domovskej kapely. Koncertné prevedenie PRR však bolo značným rozčarovaním, nie celkom ich vlastnou zásluhou. Typická to daň supportu oveža významnejšiemu headlinerovi, ktorému obyčajne patrí aj mixážny pult a za nim sediaci obslužný technik...

PRR používajú elektronické sample, alla Radiohead a do toho sa snažia hrať živé melodické linky. Zvuk samplov bol však nesmierne skreslený a zhulený, chaotické pohyby oboch spievajúcich gitaristov nič zrovna nezachránili a tak ostalo aspoň pokochať sa na charizmatickej spievajúcej basgitaristke Chloe Alper. Drobná, krehká, no uhrančivá rockerka v čiernom svetri - "planďáku", bielych nohaviciach a vysokých semišových čižmách priťahovala pohľady dokonca aj ženskej časti publika s istou závisťou v tvárach...

Po 50 minútach snahy muzikantov a trápenia divákov PRR skončili a po dvadsaťminútovej prestavbe pódia sa konečne zotmelo, napätie sa dalo krájať a začal sa hlavný chod večera ... V opare suchého ľadu sa pred asi 3000 divákov v Hale Wisla postupne dostavili na pódium basista Colin Edwin so svojou tadičnou čiapočkou, v tvare tureckého fezu, oproti ostatným, subtílnym pánom, fyzicky vyšportovaný bubeník Gavin Harrison, potom tradičný koncertný člen PT, kučeravý americký gitarista a spevák, miláčik ženskej časti publika - John Wesley, za ním profesorsky vážny (spočiatku) klávesák Richard Barbieri a napokon malý - veľký šéf, obligátne bosý, v sivom tričku s nápisom "Punk Rock" gitarista, spevák, klávesák, monopolný textár a skladateľ - Steven Wilson.

Bolo 21:15 hod., kapela bez varovania spustila titulnú "Fear of a Blank Planet", sotva publikum stihlo chvílku búrlivo zatlieskať po jej skončení, už sa na nás valila druhá "My Ashes" a až potom sa Steven prihovoril krakovskému obecenstvu s nesmierne potešitelnou správou, že v tomto meste, ktoré kapela PT miluje, odohrajú celú novinku v poradí, ako je to na albume, teda koncepčne! Signalizoval to vlastne aj od úvodnej skladby na zadnú projekciu premietaný film, s fragmentami a tématikou, súvisiacou s textami z novinkového albumu - tváre mladých chlapcov a dievčat, v tranze zahžadených na obrazovky počítačov, hracích konzol a televíznych prijímačov...

Steven Wilson je proste perfekcionista.

Správa o odohraní celého albumu "Fear Of A Blank Planet" sa stretla s frenetickým prijatím publika a v komplexnom scénickom spracovaní to bol zažitok, o ktorom sa nedá povedať inak, ako o "hudobnom orgazme". Gitarové a vokálne linky z albumu si Steven Wilson "bratsky" rozdelil s Johnom Wesleym, dokonca tie náročnejšie party (napr. sólo na 18 minútovej "Anesthetize", pôvodne v podaní Alexa Lifesona z RUSH) prenechal Steven Johnovi. Sám Wilson hral viac tvrdé riffy a niektoré, takmer metalové pasáže. Aj vokálne náročnejšie časti, vo vyšších tóninách odspieval väčšinou výborne disponovaný John Wesley. Bubeník Gavin Harrison celý večer dokazoval, že víťazstvo v poslucháčskej ankete "Najlepší prog rockový bubeník" mu patrí celkom zaslúžene, jeho hra je nesmierne invenčná. V tandeme s mimoriadne pokojným a presným basgitaristom Colinom Edwinom tvoria skutočne excelentnú rockovú rytmiku. Starý harcovník, klávesista Richard Barbieri vyzeral za vyvýšenými klávesami ako skutočný čarodej, spočiatku vážny, ale postupne, s neustále srdečnou a búrlivou atmosférou sa na jeho tvári objavoval stále častejšie šibalský úsmev.

Génius dnešnej progresívnej rockovej scény, Steven Wilson, aj keď bol v centre pódia, neťahal na seba nejakú nadmernú pozornosť. Ako jediný síce aktívne korzoval po pódiu, často vysoko, alebo na široko dvíhajúc svoje bosé nohy, no podstatná bola jeho koncentrácia na predvádzanú hudobnú zložku.

Takmer hodinu trvajúca "live" verzia konceptu "Fear Of A Blank Planet" skončila, kapela sa vzdialila na päť minút a potom spustila druhú časť, materiál zo starších dosiek, najmä však z albumov "In Absentia", "Deadwing", "Lightbulb Sun" a "Signify", každú jednu skladbu prijatú s aplauzom a spomienkami na niektoré staršie koncertné turné po Polsku, kde sú PT viac doma ako v rodnej Británii...

Po ďalšej takmer hodinovke a formálnom rozlúčení a odchode kapely, vo vytlieskanom prídavku odznela ešte inštrumentálna verzia skladby "Mother & Child Divided" a ich na tomto turné klasický "zatvárak" koncertu, skladba "Halo" a bolo po vyše dvoj-hodinovej nakladačke... Porcupine Tree sú ako dobré víno, čím starší tým lepší a kvalitnejší, naživo celkom nepochybne. V progresívnom rocku to nebýva zrovna pravidlom...

    Setlist :
  1. Fear of A Blank Planet
  2. My Ashes
  3. Anesthetize
  4. Sentimental
  5. Way Out Of Here
  6. Sleep Together
  7. Lightbulb Sun
  8. Open Car
  9. Mellotron Scratch
  10. Drown With Me
  11. Blackest Eyes
  12. Half Light
  13. Sever
  14. Trains
  15. Mother & Child Divided
  16. Halo
Designed by ix99